Ako som si pripomínal Memorandum slovenského národa - 1.

Autor: Vladimír Giač | 27.7.2011 o 16:51 | (upravené 27.7.2011 o 18:28) Karma článku: 3,34 | Prečítané:  964x

Celoslovenská spomienková slávnosť 150. výročie 3. - 6. júna 2011.  Veľkolepá oslava ako by sa dalo za normálnych okolností očakávať, sa nekonala. Oslavy sú už za nami. Boli dôstojné. Účasť vrcholných štátnych predstaviteľov by však nepochybne ich dôstojnosti pridala. Čiastočne nadsadené novinové titulky „Vláda a národná rada Martin odignorovala" a či „Politici prišli s cieľom nestretnúť svojho súpera" sú jedným z pohľadov v skratke. Pre tých, ktorí sa už inde nedočítali ako to na oslavách vyzeralo zopár mojich poznámok.  

Nie každému sa bude chcieť lúštiť  fotografia   plagátu s programom  osláv. Plagat.jpg
Preto začnem z jeho výpisom.  Organizátormi  boli  mesto Martin, Matica slovenská a  Slovenská národná knižnica.   Partneri boli  Úrad vlády SR, Centrum kultúry Martin n.o.,  Žilinský samosprávny kraj, Evanjelická cirkev a.v., Slovenské národné múzeum, Slovenská pošta, Národná banka Slovenska, Žilinská univerzita. A  mediálni partneri:  Rozhlas a televízia Slovenska,  TV Turiec, TV Patriot,  MY Turčianske noviny, Slovenské národné noviny,  ECHO, Martinsko, Turčiansky telegraf.  Chýba tam meno ďalšieho mediálneho partnera ale to som už nedokázal  z fotografie prečítať.

       Položenie kvetov na hroby osobností Memoranda, vernisáž výstavy  „Memorandum národa slovenského (v dejinnom kultúrnopolitickom kontexte).  Podujatia sa konali v piatok, nevyšiel mi čas ani na jedno z nich. Tuším som na hroby zašiel až v sobotu.  Pri centrálnom pomníku veniec pána prezidenta. Kytičky sú aj na hroboch memorandistov.  Na jednom, kde som ju očakával, nebola.  Na vernisáži výstavy som nebol. Dúfam však, že výstavu ešte do konca mesiaca stihnem. Končí sa vari až  začiatkom augusta. Ako som sa dočítal v MY - Turčianske noviny (Život Turca) v článku Petra Cabadaja, kultúrneho manažéra SNK  na vernisáži odznelo, že v podobe ako je zrealizovaná v Martine sa nikdy viac nezopakuje. Iba jej panelová verzia bude postupne putovať po slovenských mestách. Už aj preto sa chcem pozrieť, čo je na výstave oproti vystaveným panelom navyše. 
       Slávnostné služby božie  a inscenácia  Svätomartiniáda  alebo sprítomnenie memoranda sa konali v nedeľu. To mi už nemohlo ujsť.  Služby božie slúžil generálny biskup Evanjelickej cirkvi na Slovensku  Miloš Klátik s účasťou  predstaviteľov   z ďalších cirkví vrátane rímsko-katolíckej a pravoslávnej.
       Na bohoslužbách nás bolo asi 500. Pred vchodom do kostola pódium postavené pre memorandové oslavy.  Ďalšie pódium bolo na Divadelnom námestí.  Na Tublatanke, ktorá na ňom tiež vystupovala v rámci memorandových   osláv, bolo viac divákov.  Aspoň podľa webovej stránky Matice slovenskej.   Pred pódiom provizórne drevené lavice. Plne obsadené.  Oneskorenci si museli postáť.  Nestačili ani dodatočne pohotovo pridané stoličky z  vedľajšej Biblickej školy.  Avšak nie všetci čo sedeli na laviciach, boli na  tom dobre.  Bolo pekné slnečné počasie a na tie miesta, ktoré neboli tienené   či už lipami alebo farou,  dobre pripekalo. Tí čo stáli sa ľahko mohli presunúť na miesta, kde boli od úpeku ušetrení.  Pre každý prípad, však bola prítomná aj zdravotná služba so sanitkou a stolík s minerálkou.  A prítomná bola  aj mestská polícia. Na oneskorencov, tiež som medzi nich patril, sa už neušiel ani program bohoslužieb.  Niektoré ústa ostali preto pri spievaní pesničiek nemé. Aj moje. Najviac  ma to mrzelo pri spievaní hymnickej „Kto za pravdu horí", lebo sa spievali  všetky slohy. Teda aj tie, ktoré neviem.

       Keď uvažujem nad tým, že na zhromaždení  sa pred 150 rokmi zišlo asi 6000 ľudí, tak rozmýšľam, či sa ho aj všetci mohli aktívne zúčastniť.  Tak si myslím, že nie. Veď nie všetci mohli vidieť alebo počuť. A niektorí možno oboje. A už vôbec nie vtedy, keď sa pred dažďom uchýlilo rokovanie do kostola.  Napriek tomu však nepochybujem, že účastníci vedeli, o čom je reč alebo bola.  Veď neprišli do Martina na  výlet, ale  vyjadriť svoj postoj na zhromaždení. Vediac, že môžu očakávať  nepríjemnosti zo strany župných úradov. Dokonca aj fyzické tresty. Vychádza mi to tak, že veľa ich prišlo na zhromaždenie s vedomím potrebnosti potvrdiť čo len  svojou prítomnosťou svoj súhlas so slovenskými  požiadavkami.  Spontánne  mohli ovplyvňovať rokovanie len tí, čo vošli do kostola.    

       Zo štátnych predstaviteľov bol prítomní minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda a  poslanec  Stanislav Janiš.  V prvý deň bol na oslavách  podpredseda  parlamentu Róbert Fico a minister kultúry  Daniel Krajcer . Asi dôvod na narážku spomínanú v perexe.  Kto všetko mal príhovory si už nepamätám.   Len na to, že ich niť ukončil primátor mesta  Andrej Hrnčiar.  Príhovor zanechal u mňa dobrý dojem.  Napriek tomu som si  z neho však pamätám  len to, že v úvode skonštatoval  nedostatok peňazí, ktorý sa prejavil aj na  skrášľovaní okolia. Vyslovil ľútosť nad tým, že nie sú prítomní  vrcholní štátni predstavitelia  a  v závere nezabudol pripomenúť, že Martin dostal ocenenie za boj proti korupcii.  (Projekt Transparentné mesto zvíťazil v najprestížnejšej medzinárodnej súťaži verejného sektoru Organizácie Spojených Národov a získal 1. miesto v rámci regiónu Európa a Severná Amerika).  Aj keď ide o významnú cenu, jej pripomenutie  mi do inak dobrého  príhovoru nepasovalo.Po skončení bohoslužieb prítomní položili veniec  k reliéfu Memoranda.

       V pondelok  som si našiel čas len na poobedňajšie  podujatia konané v biblickej škole Prezentácia poštovej známky  a príležitostnej poštovej pečiatky pri príležitosti 150. Výročia Memoranda,  Prezentácia striebornej zberateľskej mince pri príležitosti 150. výročia Memoranda,  Prezentácia matičnej knižnej publikácie venovanej  Memorandu, Prezentácia „Elektronickej knižnice Memoranda".  Zistil som, že také  prezentácii známok a mincí  nie sú samoúčelné.  Z pohľadu na známku a či mincu  sa nedozviem to, čo na prezentácii. Aj keď si to zapamätám len na pár dní a potom zostáva už len hmlistá spomienka.   Pri predaji známok ma  prekvapilo, že panie predávajúce známky ich  predávali len voľne, teda bez obalu. Na rozdiel od predaja na oslavách Žilinskej synody, kde známky dávali do obálok Slovenskej pošty.  Mimo programovaných prezentácii boli  udelené aj  ceny za literárne práce pre mládež.  Na prvom mieste  žiak základnej školy, na druhom študentka  myslím, že hotelovej školy. Kto bol na treťom mieste si už nepamätám.  Prvé miesto takto zostalo v Martine.   Oficiálne vyhlásenia výsledkov zľahčil prítomný predseda Matice Slovenskej  zásluhami víťazovej mamy  - profesionálky.  Či to už boli zásluhy povolené alebo nie,  tí čo skončili na nižších miestach sa mohli cítiť ukrivdení, najmä ak  svoje práce písali sami bez odborného dohľadu . K tým prekvapeniam z tej lepšej strany patrila prezentácia matičnej publikácie.  Presnejšie povedané prekvapila ma autorka publikácie.  Krehké žieňa, o  ktorom by som na prvý pohľad nepovedal,  že má na to, aby spracovalo tému hodnú obra.  Vrcholom prezentácii bola podľa očakávania prezentácia Elektronickej knižnice Memoranda.  Je na webovej stránke www.snk.sk.  Na ľavej strane portála sa po odklepnutí Národnej bibliografickej agentúry (v súčasnosti je na 13. mieste)  položka rozvinie a na 12. mieste je položka s názvom Elektronická knižnica slovenských memoránd, prosbopisov  a žiadostí.  S potešením som zistil, že ak výstavu o memorande prepasiem, nájdem si ju aj na tomto mieste.  Aj keď  to bude len určité torzo.                                 

       Vrátim sa však ešte k nedeli. Aj keď mali oslavy toľko mediálnych partnerov, nevšimol som si, že by kompletne snímali bohoslužby, ktoré možno považovať za vyvrcholenie osláv a určite by si ich so záujmom pozreli  budúce generácie ako svedectvo o dobe a mali by svoje nezastupiteľné miesto v Elektronickej knižnici o oslavách významných udalostí.  Taká knižnica ešte nie je. Ale kto vie, či niekedy v budúcnosti nebude aj tá.  
Inscenácia Svätomartiniáda  alebo sprítomnenie memoranda mala z tohto pohľadu  lepší osud. Aj keď nie  televíznymi spoločnosťami ale  Petrom Janíkom bola natáčaná aspoň jednou kamerou. Jedna kamera mohla byť zameraná len na protagonistov  pred oltárom, ale už nie aj na tých, ktorí sedeli  medzi účastníkmi divákmi.  Film z nej v digitálnej podobe som už videl.  Ak sa v budúcnosti vytvorí spomínaná elektronická knižnica osláv,  právom by sa v nej mal v  nachádzať.
       Niektorí z tých,  čo pred nejakými desiatimi rokmi boli študenti asi zažili, že  boli vodení po martinských historických budovách a miestach,  až došli do evanjelického kostola, v ktorom sa práve konalo Memorandové zhromaždenie a oni akoby sa stali jednými  z memorandistov.   Tiež išlo o inscenáciu, ktorej  scenár napísal  Michal Kováč - Adamov.  Niekto si na to teraz spomenul a navrhol   ju uviesť aj na týchto oslavách.  Avšak scenár už nik nemal.  Ani jeho autor.  Pán Kováč bol preto požiadaný o napísanie nového.  Aj tak v krátkom čase urobil.  A svetlo sveta uzrela nová inscenácia.

Scenár : Michal Kováč - Adamov
Úprava a réžia: Ivan Giač a Tibor Kubička

Osoby :
Andrej Koša, martinský richtár    ........................  Alexander Harman               
Jozef Horváth, ev. farár martinský   ....................  Milan Kubík
Andrej Sládkovič, hlavný zapisovateľ   ................  Marek Geišberg
Michal Mudroň, zapisovateľ   ..............................  Juraj Borcovan
Ľudovít Turzo, zapisovateľ  ................................  Karol Figura
Ján Francisci, predseda zhromaždenia   ...............  Ivan Giač        
Štefan Marko Daxner, predkladateľ žiadostí    ......  Viliam Hriadel
Jozef Miloslav Hurban, ev.farár, preds.SNR  ........  Ján Kožuch 
Ján Nemešányi ,učiteľ, neskôr ev.farár         .........  Dominik Zaprihač
Samuel Novák , ev.farár, senior        ....................  Milan Bobula
Ján Seberíni , ev. farár, budúci superintendent  .....  Marek Szabó ml.
Ján Palárik , spisovateľ, kat.kňaz        ..................  Tibor Kubička  
Štefan Hýroš , kat.kňaz, prof.cirkev.práva   ...........  Milan  Zájasenský
Július Plošic , kat.kňaz, ľudovýchovný dejateľ   ......  Milan Nemček
Štefan Závodník , kat.kňaz, ľudových.dejateľ  .......  Milan Kubizňa
Ján Moravčík ,župný úradník, publicista   ...............  Ivan Kollár
Viliam Paulíny-Tóth , redaktor   ...........................  Ján Kričko
Šimon Révay, barón, turč. župan  .........................  Marek Szabó st.
Martin Szentiványi, gróf, lipt. župan  .....................  Marian Bumbala
Jozef Justh, turč.šľachtic, právnik, slúžny  ............... Karol Čičmanec                       
Ľud, mešťania  ....................................................  členovia spevokolu

Spevokol ECAV Martin pod vedením Márie Hroboňovej                                                                                                                                                                                                                                                 

Medzi hercami vidíme profesionálov  zo  Slovenského komorného divadla a neprofesionálov  (medzi nimi aj súčasných kňazov).

Tohtoročné leto nie je na dážď skúpe. Neboli ušetrené ani memorandové oslavy.  Bohoslužby našťastie áno.    

 

 

 

      

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?