Milá verejnosť, len si vypisuj. ..

Autor: Vladimír Giač | 7.8.2011 o 18:12 | (upravené 7.8.2011 o 18:36) Karma článku: 3,65 | Prečítané:  1142x

Tak znie názov jedného z článkov uverejneného v SME v stredu prvého augustového týždňa. A končí so záverom „postoj Úradu vlády a vlády samotnej sa dá vykladať nasledovne - Milá verejnosť, tu máš Portál právnych predpisov, kde si vypisuj, čo len chceš; keďže nás to však nezaujíma, obťažovať nás tým nebudeš". Na uvedenom článku nie je pozoruhodné k akému záveru autor došiel, ale ako k nemu došiel.

     To, že zákonodarnú iniciatívu  má u nás nielen vláda, ale aj parlamentné výbory a jednotliví poslanci  (podľa čl. 87 ústavy) vie asi každý, komu nie je ľahostajné, ako sa u nás spravujú veci verejné.  Málokto z občanov však vie, že môže priamo ovplyvniť  predkladateľa návrhu zákona svojimi pripomienkami a to prostredníctvom Portálu právnych predpisov  -  hromadnými pripomienkami.  Hromadnou pripomienkou  sa predkladateľovi návrhu  odporúča zmena  do textu ním predkladaného návrhu.

     Inštitút hromadnej pripomienky som na Portále právnych predpisov zaregistroval   vari až v máji tohto roku.  Každým kto sa chce stať signatárom hromadnej pripomienky, alebo ju aj iniciovať, sa musí zaregistrovať. Ak hromadnú pripomienku podporí 500 signatárov, má už svoju váhu a predkladateľ zákona pokiaľ ide o vládny návrh ju musí brať do úvahy, teda vyhodnotiť ju, či je zlá, čiastočne alebo úplne akceptovateľná.  Taká je aspoň teória.

Z môjho pohľadu je hromadná pripomienka preukaznejšia, ako petícia a či vyhlásenie  či už občianskeho združenia alebo iného zoskupenia.  Petíciu môže signatár podpísať omylom aj viacej krát.  Hromadnú pripomienku nie.  (Ak by sa pravda signatár neregistroval aj pod vymyslenými menami.)  Pri podpise petície  sú signatári zajedno len v cieli , ale už nie v spôsoboch.  Hlava občianskeho združenia môže vyhlasovať, že zastupuje x ľudí, ale jeho názory, môžu byť napriek tomu  iné ako majú jednotlivci združenia.

V ideálnom prípade, je legislatívny  postup zákonodarcu - vlády nasledovný:  Predkladateľ návrhu (konkrétne ministerstvo) vypracuje text zákona. Podľa závažností zákona ho dostávajú na pretras  zainteresované mimovládne organizácie aj pred paragrafovým znením.  Až sa  návrh dostane do takej formy, že by mohol byť priechodný, dáva ho predkladateľ do medzirezortného pripomienkovania (MPK).  Toto obdobie nie je dlhé. Podstatné je však to, že je to zároveň aj obdobie, kedy môže aj verejnosť,  teda  zaregistrovaní občania,  podávať hromadné pripomienky, alebo sa už k podaným pripojiť.  Po skončení  MPK, predkladateľ vyhodnotí všetky pripomienky. Pripomienky od verejnosti musí vtedy, ak majú dostatočný počet signatárov. Ak aj  vyhodnotenie pripomienok z MPK ukáže, že návrh zákona bude priechodný, postupuje ho predkladateľ na rokovanie vlády a odtiaľ po schválení do parlamentu.

     Doteraz mal občan možnosť ovplyvniť len text vládneho  návrhu ešte predtým,  ako  sa dostal do parlamentu.   Aj keď poslaneckých návrhov nie je až toľko, boli sme ako občania odrezaní od možnosti,  podieľať sa aj  na znení poslaneckého návrhu.  Teda tí občania, ktorí nie sú v  styku  (či už priamom alebo poštovom) s tým poslancom, ktorý podáva návrh.   Zdá sa, že teraz sa to už v tomto smere čiastočne zmení.       

     Článok, ktorý spomínam v úvode totiž uvádza, že vláda schválila zmeny jej legislatívnych pravidiel. Zmeny sa týkali aj úpravy prípravy stanoviska vlády SR k poslaneckým návrhom zákonov. Úprava spočívala v tom, že „poslanecký návrh zákona bude predmetom pripomienkového konania a následne bude predložený na rokovanie vlády. Súčasťou predloženého materiálu budú aj stanoviská Úradu vlády, podpredsedov vlády a ministerstiev podané v rámci pripomienkového konania k poslaneckému návrhu".  Autor uvádza, že k navrhovanej zmene bolo podaná pripomienka, „ktorá nepožadovala nič viac než to, aby sa prípadné stanovisko verejnosti k poslaneckým návrhom premietlo aj do materiálu predkladaného vláde obdobným spôsobom ako stanoviská ministerstiev, Úradu vlády a jej podpredsedov" .  Úrad vlády pripomienku čiastočne akceptoval. V tom zmysle, že aj verejnosť bude mať možnosť v rámci portálu právnych predpisov možnosť pripomienkovať poslanecký návrh zákona, predkladateľ návrhu na rokovanie vlády však tieto pripomienky nebude vyhodnocovať.

A narazila kosa na kameň. Na základe toho, že predkladateľ návrhu nebude pripomienky verejnosti predkladať vláde, došiel autor k poznaniu, že postoj Úradu a vlády samotnej sa dá vykladať nasledovne „Milá verejnosť, tu máš Portál právnych predpisov, kde si vypisuj, čo len chceš; keďže nás to však nezaujíma, obťažovať nás tým nebudeš,"    

 

Zaujímavý myšlienkový pochod autora.  Nezdá sa aj Vám? 

 

Ale na druhej strane s ním plne súhlasím.  Predstavte si, že  spripomienkujem poslanecký návrh zákona tak, že rozdelím jeden odsek na dva. Moja pripomienka a ďalších  500 spolusignatárov  by sa tak dostala až na rokovanie vlády. A sme zviditeľnení. Aspoň vo vládnych kruhoch.  A ak zvážim, že na takúto hlúposť by hocikto neprišiel,  tak by  to mohlo prerásť aj ďalej.  A takto čo?  Zostáva len blog.  Ale to je skôr o ihle v kope sena ako o zviditeľnení.

  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?