Štát výpalník ?

Autor: Vladimír Giač | 27.1.2012 o 18:55 | (upravené 27.1.2012 o 19:06) Karma článku: 7,56 | Prečítané:  1547x

Ak pod výpalníctvom rozumieme vnútenú službu za úplatu, štát by tieto základné rysy spĺňal. To asi víri v hlave mnohým, ktorí dostali, vďaka zdraženiu poplatkov, alebo ešte len dostanú účet za vnútenú službu, ktorá vyplýva zo zaknihovaných akcií. Do pravého výpalníctva pravda chýba, osoba výpalníka z mäsa a akosti. A tou štát nie je.

     Štát možno v dobrom úmysle, aby nedošlo ku falšovaniu listinných akcií, zákonom stanovil, že akcie z prvej vlny privatizácie a neskôr družstevné podielnicke listy musia byť zaknihované.

Možno, to ani tak nebol dobrý úmysel, ako veľké oči. Štát možno predvídal živý kapitálový trh a ten sa ťažšie zdaňuje, ak sú akcie v listinnej podobe. Nech už bol dôvod , aký bol.

     Pre akcionárov, ktorí aj dostávali nejaké dividendy, spočiatku 20 korunový poplatok za vedenie účtu  bol zanedbateľný.  Akciové spoločnosti a či poľnohospodárske družstvá tiež asi neboli na tom tak zle, aby im dvíhali žlč tie poplatky, ktoré museli a musia platiť. Možno, že to bolo pre ne aj vítané, lebo ich to zbavilo starosti, čo s prípadnými sfalšovanými listinnými akciami.

     Osobitnú históriu majú družstevné podielnicke listy.  Niektoré sú zaknihované u centrálneho depozitára, iné u člena depozitára. U centrálneho depozitára sú evidované, listy tých družstiev, ktoré boli dochvíľne a vydali ich majiteľom do stanoveného termínu. Povinnosť  vydania bolo splnená zaknihovaním listiny.  Nie všetky družstvá sú túto povinnosť splnili a preto v jednej z noviel im bol uložený ďalší termín.  Dúfam, že sa nemýlim. Budúci majitelia podielov, si ale v tomto prípade museli otvoriť účet u člena depozitára (ním sú asi všetky banky). To bolo v čase, keď sa už centrálnemu depozitárovi  neplatilo za vedenie účtu. U člena depozitára však áno.  Ak sa majitelia družstevných podielnickych listov v centrálnom depozite  škodoradostne smiali tým, čo sú u členov depozitára, teraz sa asi  tí druhí smejú im a myslia si:  „Tak vám treba, prišlo to aj na vás“. 

     Odkupovanie akcií  v posledných dvoch rokoch je náplasťou na neprávosť, ktorá vyplýva z nanúteného zaknihovania akcií.  Umožňuje sa síce zbaviť majiteľom bezcenných akcií, ale nie je to domyslené do konca a to najmä pokiaľ ide o bezcenné akcie vedené na nebožtíkov.    Ak by dedenie bolo za facku, určite by veľa dedičov spolupracovalo na likvidácii bezcenných akcií po poručiteľoch.

Takto sa iba dediči dostávajú do právnej neistoty vyplývajúcej z otázok?  Sú podlžnosti za vedenie účtu takým dlhom, ktorý môže osobne splatiť len dlžník? Ak áno, potom by dedič v žiadnom prípade nemusel platiť.  Môže si veriteľ uplatňovať dlh, ktorý vznikol až po  dedičskom konaní, nielen po smrti poručiteľa?  (Nemyslím dlh o ktorom sa nevedelo, ale ktorý vznikol po konaní).

     Nový cenník poplatkov za vedenie účtov u centrálneho  depozitára dáva drobným akcionárom ultimátum. Buď sa zbavíš akcií, ktoré aj keď majú nejakú trhovú hodnotu budú pre teba nevýhodné, lebo poplatok za účet ti zhltne všetky dividendy, alebo si nakúpiš  ďalšie.

Prečo sa nezvýšili poplatky len akciovým  spoločnostiam ?  Bolo by to spravodlivé , ak sú zaknihované akcie pre  ne výhodné.   A od akcionára by sa vyrúbili poplatky len za také služby o ktoré sám požiada.

   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?