Zápletku by sme mali ...

Autor: Vladimír Giač | 24.3.2012 o 14:24 | (upravené 24.3.2012 o 14:47) Karma článku: 5,14 | Prečítané:  463x

aké bude rozuzlenie? Kúpa a predaj bytu v paneláku nie je zvláštnosťou. Dalo by sa povedať, že ani žiadnou zaujímavosťou. A predsa v našom paneláku je predaj jedného bytu zaujímavý, ba možno povedať až štekliaci na domýšľanie vývoja udalostí a či hádanie príčin prečo tak a nie inak.

       Predávajúca rodina, nazvime ju rodina Malinovcov a kupujúca rodina, nazvime si ju Truhlíkovci, obchod  zrealizovali.  Môžeme predpokladať, že o tom spísali aj kúpno-predajnú zmluvu.  Malinovci uvoľnili byt a Truhlíkovci im zaň aj zaplatili.  Domnievam sa.  Či veľa alebo málo na ich pomery nevedno. Najskôr veľa. Mohlo by sa tak súdiť podľa toho, že Truhlíkovci si nedali zapísať svoje vlastnícke právo. Snáď preto, že im už nezvýšilo na zaplatenie vkladu do katastra.  Avšak Truhlíkovci neohlásili ani zmenu užívateľa dodávateľom energií a tak Malinovci dostali faktúru za spotrebu elelektriky v byte s ktorým ich už spájajú len spomienky a nezmenený zápis vlastníckeho práva v katastri. Možno, že v tomto Truhlíkovcom krivdím. Oni sa hádam aj pokúšali u dodávateľov energií uviesť veci na pravú mieru, ale tí si žiadali list vlastníctva. Nech už je ako je. Zápletka tu je a fantázii o ďalšom vývoji sa medze nekladú. 

       Truhlíkovci patria medzi mladšiu generáciu.  Že by išlo o medzeru v znalostiach? Alebo formu revolty?  Kam  sa to uberá  naša  spoločnosť, ak si v mladšej generácii  nachádza  svoje miesto nerozvážnosť vydávaná za nový občiansky prístup?  

       To  mi už zabieha myseľ do čias mojej mladosti, keď pani profesorka Tvrdoňová nám počas hodiny  položila rečnícku  otázku:" Kde  je budúcnosť našej spoločnosti, keď mládež nie je taká,  ako by mala byť?." Nie presne tú otázku, ale v tom zmysle.   Len čo sa opýtala, otvorili sa dvere a do triedy vstupoval spolužiak.  Na nič  netušiaceho sa vyvalilo „kde?" a ďalšie "kde". Ukazovák pani profesorky smerujúci priamo naňho a upreté oči, boli preňho jasnou  výzvou, že má stručne odpovedať, kde bol.  Z praktického Imriška prichádzajúceho  z vodoliečby zaznelo len -  "na  vodoliečbe".  Že celá trieda zareagovala smiechom asi netreba dodávať.   Takto sme sa teda dozvedeli, že budúcnosť našej spoločnosti je na vodoliečbe.  Rozosmiať triedu sa nepodarí každý deň. Klobúk dolu, pani profesorka.                

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Hotel v Taliansku zasypala lavína, záchranári vytiahli prvého mŕtveho

Lavínu pravdepodobne spôsobilo zemetrasenie.

KULTÚRA

Michal Havran: Keby som mal dnes osemnásť, bol by som zúrivým ateistom

Zo žartu sa nazýva salónnym teológom.

KOMENTÁRE

Migranti! Psssst! A nesiahajte na Snehulienku

V Moskve vydali príručku pre imigrantov ako sa majú v Rusku správať.


Už ste čítali?