Neurčené podiely.

Autor: Vladimír Giač | 17.8.2013 o 18:17 | Karma článku: 4,00 | Prečítané:  376x

Každý, kto už mal do činenia v minulosti s pozemnoknižnou vložkou alebo teraz s listom vlastníctva vie, že okrem iného obsahujú údaje o tom , čo je predmetom vlastníctva a kto je vlastníkom respektíve, kto sú spoluvlastníci predmetu vlastníctva. Predmet vlastníctva je po riadkoch povypisovaný v časti A a údaje o vlastníkoch v časti B. Nosením dreva do hory je konštatovanie, že ak mala byť časť B spoľahlivá teda správna, súčet vlastníckych podielov sa musel rovnať jednej. Kde sa vzali neurčené podiely?

Za čias Márie Terézie začali vznikať okrem iného aj pasienkové spoločenstvá. Spoločenstvo dostalo k dispozícii pasienky na ktorých mohli jeho členovia pásť svoj dobytok. Každý člen mohol na nich pásť toľko dobytka, koľko mal. Čo znamenalo, že členovia nemali stanovený podiel na využívanie pasienkov. Išlo teda o neurčené podiely. A v pozemnoknižnej evidencie sa pravdepodobne tiež zapísali ako neurčené podiely. Obecne, až na túto výnimku, pri spoľahlivo vedenej evidencii platí, že súčet všetkých podielov časti B je rovný jednej. Aký bol z tohto pohľadu stav evidencie u nás? Nuž, alarmujúci. Pozemnoknižných vložiek, ktorých súčet sa líšil od jednej bolo viac než dosť. Čo bolo na príčine? Systém evidovania nie. Bol jednoduchý a umožňoval presné evidovanie podielov, či už pri počiatočnom vytvorení vložky, alebo neskôr pri zmenách vlastníctiev. Každý riadok v B časti bol očíslovaný a obsahoval identifikáciu vlastníka, podiel vlastníctva, titul nadobudnutia a časť pre označenie zmeny vo vlastníctve. Dajme tomu, že pri vytvorení PKN vložky boli vlastníkmi len dvaja Ferko Mrkvička, ktorý vlastnil tri štvrtiny a Jožko Mrkvička jednu štvrtinu. Ferko Mrkvička bol zapísaný na prvom riadku, Jožko na druhom. Označenie zmeny vlastníctva bolo prázdne. Ferko Mrkvička nežil večne a k slovu sa dostalo dedičské pojednávanie. Notár dostal z pozemnoknižného úradu výťah týkajúci sa poručiteľa a spísal dokument o tom ako bol predmet dedičstva rozdelený medzi dedičov. Nech Marienka a Janko ako dedili rovnakým dielom. Do B časti sa pripísal 3. riadok pre Marienku s výškou podielu tri osminy a 4. riadok pre Janka tiež s podielom tri osminy. Prvý riadok sa čitateľne preškrtol a v označení pre zmenu vlastníctva sa poznamenalo, že vlastníctvo prešlo na riadky 3 a 4. Keď sa teraz sčítali podiely nepreškrtnutých riadkov, výsledok bol jedna. Ak by nebol, tak by sa malo hľadať, kde je chyba. Systém teda jednoduchý a umožňoval presné evidovanie. Život však aj do jednoduchosti prináša problémy. Pôvodné vložky sa vypisovali ručne, niekedy kvôli cifrovanému písmu až na hranici čitateľnosti. Poniektoré aj v maďarčine. Chybné prečítanie napísaného bolo teda jedným zdrojom chýb. Po čase mohla vyblednúť čiara, ktorá preškrtávala riadok alebo sa na označenie zmeny vlastníctva pozabudlo. Dôsledok? Riadku v ktorom už došlo k zmene vlastníctva hrozilo, že sa bude meniť vlastníctvo ešte raz. Napríklad, že dôjde k duplicitnému dedeniu. Niekedy bola na príčine výpočtová chyba, spôsobená buď notárom alebo úradom. Podľa toho, kto robil výpočet. Ak postačovalo do dedičského dokumentu zapísať, že dediči dedia rovnakým dielom, výpočty musel robiť úrad a tým pádom len úrad mohol mať na svedomí zlý vypočet. (Teraz je povinnosť výpočtov na notároch.) A ak nebola chyba ani vo výpočte, príčinou chyby mohol byť hoci preklep pri prepise výsledkov výpočtu. Avšak kontrolné sčitovanie, či stále zostáva súčet podielov rovný jednej by chybu muselo odhaliť. Výskyt PKN vložiek s neurčenými podielmi dokazuje, že kontrolné sčitovanie sa nerobilo, alebo sa chybne spočitávalo. Nuž bolo to doba nielen bez počítačov, ale ani bez kalkulačiek s pamäťou. Nástup počítačov umožnil ľahšie sčitovanie podielov a tým aj zistenie, že časti B konkrétnych PKN vložiek majú ďaleko od presnosti a preto v takýchto vložkách „nastali“ neurčené podiely. Logické by však bolo, aby sa hľadalo miesto chyby a od neho sa začali záznamy upravovať. To by pravda musel mať pozemnoknižný úrad právomoc opravovať nesprávnosti vyplývajúce z dedičských dokumentov. A aj povinnosť, keďže katastrom neodhalené chyby boli pre ďalšie právne úkony generátorom ďalších chýb. Dnes sa robí evidencia na listoch vlastníctva. Kontrola podielov na jednu celú by už nemala byť problémom. Však nie ? Obsah listov vlastníctva, ktorý môžeme vidieť prostredníctvom internetu, ukazuje, že je výnimkou, ak sú na ich uvedení všetci vlastníci. Kontrolný výpočet je preto nerealizovateľný. A tak robenie chýb v dôsledku zlých výpočtov preklepov a či inej nepozornosti má stále zelenú. V časoch, keď som ešte dospieval, som sem tam počul na Nemcov chválu. Ako si potrpia na presnosť. Priznám sa, že mi to vtedy veľa nehovorilo. Však aj my Slováci si na ňu potrpíme. Ale ako vidno, stav pozemnoknižnej evidencie tomu nenasvedčuje. Len tak na okraj. Nadobúdatelia môžu do 14 dní namietať proti výpočtovým a iným zjavným chybám. Nuž, neprehliadajte toto svoje právo. Chyby v katastrálnych záznamoch sú nielen možnosťou, ale aj realitou.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?