Výmery pozemkov na hojdačke.

Autor: Vladimír Giač | 9.9.2013 o 17:37 | Karma článku: 4,36 | Prečítané:  347x

V minulom týkajúceho sa listov vlastníctiev som písal o evidovaní vlastníckych podielov, teda o obsahu B časti listu vlastníctva. Kriticky som sa vyjadril ku skutočnosti, že sa do listu vlastníctiev ešte nepreniesli podiely vlastníkov z pozemkovej knihy. Takto listy vlastníctva pokiaľ ide o vlastnícke podiely predstavujú len torzo, takže sa nedá urobiť ani tá najzákladnejšia kontrola, že súčet podielov je jedna celá. A teraz niečo o A časti.

Podľa súčasne platného zákona 162/1995 Z.z. (o katastri nehnuteĺností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)) časť "A - majetková podstata", obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso). V časoch ručného vypisovania pozemnoknižných vložiek (a či protokolov) mali úrady záujem na tom, aby nimi šetrili. Čím menej protokolov, tým menej práce. Preto majetková podstata spravidla obsahovala viac položiek. A zamestnanci úradu boli samozrejme radi, ak sa na protokole menila len B časť. Iba tá sa menila obvykle pri dedení, lebo poručitelia si spravidla nedelili medzi sebou položky majetkovej podstaty, ale dedili všetky položky majetkovej podstaty vo výške podielu, ktorý na nich pripadol. Tento idylický stav sa občas narušil, keď sa vlastník zbavil časti svojho majetku. Napríklad polovice parcely. O polovicu parcely sa musela majetková podstata zmeniť. Ako sa takýto pohyb evidoval? Najskôr tak, že pôvodná parcela napríklad 1000 sa zmenila na 1000/1 a 1000/2. A novovytvorená parcela 1000/2 sa zapísala na nový protokol, kde bol vlastníkom nový nadobúdateľ. Nový nadobúdateľ (možno jeden, možno zopár) žiadna zvýšená prácnosť. Náročnejšie to však bolo vtedy, keď si medzi sebou delili dediči položky majetkovej podstaty a v B časti bolo viacej spoluvlastníkov. Ak bolo napríklad 5 spoluvlastníkov a jeden z nich ako poručiteľ mal 2 dedičov. V dôsledku takéhoto dedenia bolo potrebné založiť nový protokol. Jeden z dedičov sa asi uviedol na pôvodný protokol, ale ten druhý sa už musel zapísať na nový. Ale nie sám, aj ostatní 4 spoluvlastníci. A ak tých spoluvlastníkov bolo zo 20, o to väčší dôvod na „radosť“. Prekvapila ma preto súčasná prax. Aspoň v katastri s ktorými prichádzam do styku. Pozemnoknižné vložky obsahovali spravidla pôvodné označenie parciel, ale do listov vlastníctva sa často preniesli ako rozdelené parcely. Ani rozdelenie na 6 častí nie je výnimkou. Skôr opak je výnimkou. A to prinieslo so sebou niektoré negatívne momenty. 1.) Neúplnosť pri dedení, daroch a či podobných majetkových zmenách. V dedičskom rozhodnutí som sa napríklad dočítal o tom, že dediči dedia parcelu ktorá je PKN vedená pod číslom 1300 ale, že na liste vlastníctva je už vedená ako 1300/1 a 1300/2. To by bolo formálne v poriadku. Ale parcela bola v skutočnosti rozdelená na viac častí. A tie sa do dedičstva nedostali. Preto jeden list vlastníctva obsahuje v majetkovej podstate iba parcely 1300/1 a 1300/2. A druhý list vlastníctva, tie časti parcely, ktoré neboli dedené. Povedzme, že 1300/3 až 1300/5. Dalo by sa očakávať, že na druhý list vlastníctva sa dostalo meno poručiteľa. Ale nie je tam. Prečo? Zmätok, nedôslednosť a či zámer? 2.) Zmätok vo výmerách a identifikácii parciel. Keď už sú teda parcely rozdelené, dalo by sa predpokladať, že súčet výmer rozdelených parciel dá veľkosť výmery pôvodnej parcely. Nie je to tak. Dokonca ani výmera tej parcely, čo nebola rozdelená sa nemusí zhodovať s výmerou uvedenou v PKN. S určitými pochybnosťami je akceptovateľné, ak výmery v PKN sú väčšie ako na LV. Ak by PKN obsahovala výmeru, ktorá by nezohľadňovala, že ide o výmeru parcely zmeranú „krokovou metódou“ na svahu. (Ako svahová výmera by nezohľadňovala pravouhlý priemet.) Ale už je záhadou ako môže mať na LV parcela výmeru vyše hektárovú, keď v PKN nemala ani pol hektára. Aj keď pozemková kniha napriek záväznosti údajov v nej uvedených neručila za výmeru, v príslušných mapách sa dali lokalizovať všetky parcely. A pravdivosť bola aj písomne potvrdená hodnovernými zástupcami obce. V súčasnosti je dosť listov vlastníctiev, kde je poznámka, že parcela tá a tá, ktorá bolo na PKN vložke je neidentifikovateľná. To vyvoláva otázku, či ten, čo identifikuje, nevie identifikovať, alebo či kataster nepracuje s nejakým pofidérnym určeným operátom? Nebolo by v tom prípade správnejší návrat k predchádzajúcemu určenému operátu? 3. Bezradnosť pri dedení. Rozdelené parcely majú niekedy len takú výmeru, že ich rozdeľovanie pri dedení na podiely naráža na ustanovenie zákonov o drobení majetku. A dediči sa musia rozhodnúť, kto bude dediť povedzme 1300/3 a kto 1300/1 a 1300/2. Pretože parcely najmä lesné, nie sú v teréne vyznačené, dediči dedia mačku vo vreci. A niekedy môžu byť nemilo prekvapení. 4. Väčšia prácnosť pre notárov a pracovníkov a katastra. Zápis o tom, že sa dedí parcela 1300 s príslušnou výmerou je menej prácnejší ako zápisy o rozdelených parcelách. Príplatok za náročnosť pri dedení je už potom len logický následok. Máte tiež podobný postreh zo svojich katastrov pokiaľ ide o roztancované výmery a stratené parcely?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?