Domnieval som sa, že iniciátorom referenda ide o to, aby odpoveďou referenda bolo NIE. Že majú na mysli rodinu v širšom ponímaní. Teda, že základom rodiny môžu byť aj osoby rovnakého pohlavia, ktorá si prípadne môže adoptovať aj deti. Načo inak referendum, keď sú naše zákony postavené na princípoch klasickej rodiny?
Prekvapilo ma preto, že v nedeľnej televíznej besede na TA3 iniciátor referenda z OZ Aliancie za rodinu, nepredkladal argumenty, ktoré by boli za rodinu v širšom zmysle. Argumentom pre osvojenie detí aj osobami rovnakého pohlavia by napríklad mohla byť úvaha, že či je lepšie, ak po osirení dieťaťa ide do detského domova, alebo k osobám rovnakého pohlavia. Sčítané a podčiarknuté, želaním iniciátorom referenda je odpoveď ÁNO. Ale prečo, ak súčasné zákony zodpovedajú kladnej odpovedi, ak odhliadneme od poslednej otázky?
To sa potom naozaj dá hovoriť o zbytočnosti referenda a o miliónoch eur vyhodených do vetra.
Pán premiér sa dal počuť, že výsledky platného referenda nebude možno prehliadnuť. Výrok hodný to demokrata. Ale ak by odpoveďou referenda bolo NIE, čomu by to bolo nie. Vďaka spojkám alebo, či sa to nedá jednoznačne určiť. Nedá sa jednoznačne určiť, či ich treba chápať alternatívne, teda buď to alebo to. Alebo či aj zlučujúco. Teda aj to aj to.
V inej polohe je odpoveď ÁNO. Bude to zbytočné ÁNO? Ak pán premiér naznačil, že závery referenda bude treba rešpektovať, ako by sa dali lepšie rešpektovať ako je súčasné zákonné riešenie? Kozmetickými úpravami? Alebo na programe má byť dôslednejšie konzervovanie súčasného stavu? Napríklad pokračovaním vo Vatikánskych zmluvách.
Nuž ako mandát na pokračovanie vo Vatikánskych zmluvách by sa to dalo určite využiť bez ohľadu nato, že z referendových otázok nevyplýva takáto možnosť výkladu.
Konšpiračná teória, alebo jediné možné nekozmetické riešenie zákonných úprav v prípade odpovede ÁNO?