reklama

Ako som si pripomínal Memorandum slovenského národa - 2.

V minulom článku som písal, aký som mal dojem z osláv okrúhleho výročia. S oslavami nepriamo súvisí aj zážitok po skončení inscenácie Svätomartiniáda ... . Po skončení inscenácie, pri vychádzaní z kostola, pred vchodom pán poznamenávajúci , že súčasníci nie sú takí obetaví národovci ako boli predtým. Poznamenávajúci s otvoreným rozhorčením je asi výstižnejšie. A to nie rozhorčenie obsahujúcu obecné konštatovanie dobre známeho faktu. Ale mierené veľmi konkrétne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Terčom bol Eštok.  „To je kto?" pýtam sa netušiac, že nevinná otázka bude začiatkom asi hodinového rozhovoru. „Správca Matice" znie odpoveď.
Od čias, keď sa hlavou Matice slovenskej opäť stal predseda som zabudol, že Matica slovenská má aj správcu. Nečudo, že som nevedel, kto je Eštok. Z neznámeho pána sa vykľul autor knihy a zároveň jej vydavateľ. Už dlhšiu dobu písal knihu o Štefanovi Závodníkovi . Ako vydavateľ potreboval na jej vydanie aj finančnú podporu.
 „Eštok sľúbil a nedal. Však som to aj v knihe opravil, lebo v nej je uvedené, že dal". Pravdu povediac myslel som si, že vydavateľ žiadal peniaze cestou správcu od Matice. A správca prisľúbil, ale výbor neodsúhlasil. Nechápal som preto pokračujúci výlev: „ Aj ďalší, čo ho poznajú, potvrdili, že on zo svojho nedá". Dodatočne mi došlo, že to malo byť, na potvrdenie predošlej lamentácie, že pán Eštok nie je taký obetavý ako národovci 19. storočia. Moju reakciu: „Možno, že mu to výbor neodsúhlasil" zas nechápal on. „Prečo by to mal výbor odsúhlasovať?", spýtal sa pochybovačne. Neskoršie mi zapálilo bez toho, aby mi to vydavateľ uviedol na pravú mieru. Nežiadal príspevok a či dotáciu od inštitúcie ale od osoby. Od osoby u ktorej očakával, že vzhľadom na postavenie v Matici slovenskej očakával , že nebude mať problémy s tým, aby si tľapla po vrecku.
A máte tú knižku aj tu?" nedala zvedavosť. Otvoril tašku a v nej pohotovo vykúkala nie jedna, ale viaceré. Vytušil som, že vydavateľ prišiel aj s úmyslom predať . „Po čom je?" Prekvapilo ma, že len po 10 €, lebo odborné tituly predsa stoja len o niečo viac. „Drahšia by nemohla byť, to by si ju už dôchodcovia nemohli dovoliť. Však som ju aj musel skracovať, aby to bolo menej strán". To už bola odpoveď nielen od vydavateľa ale aj autora. Vytiahol knižku, otvoril na stranu s farebnou fotografiou Štefana Závodníka, presnejšie s fotografiou obrazu od J. B. Klemensa. Kniha má názov „Čo ukrýval tajomný archív" s podtitulom „Štefan Závodník ako ho nepoznáme". Autor Albín Latko. Na úvodnej strane srdečné poďakovanie sponzorom za pomoc, ktorou prispeli k vydaniu knihy. Hneď na prvom mieste Mgr. Ján Eštok (správca Matice Slovenskej). Okrem neho mená ďalších 7 sponzorov.
Prvé meno preškrtnuté ceruzkou a pečiatkou dotlačené : „sľúbil, ale neprispel".
Spred kostola sme sa presunuli najprv do vchodu kostola a neskôr na parkovisko, lebo ďalší program slávností pokračoval vystúpením hudobnej skupiny a to náš rozhovor rušilo. Pohoda mojej peňaženky sa nedala porovnať s mojou. Najprv som z nej vytiahol nejakú čiastku do pokladničky v kostole, aj keď som nemusel, lebo vstup na inscenáciu bol voľný. Ale to už bol dopredu naplánovaný úbytok na ktorý bola duševne pripravená. Teraz však čelila blížiacemu sa neplánovanému prievanu. Keď sme došli k môjmu zaparkovanému autu, obava peňaženky sa naplnila. Išla von posledná päťka a márne som hľadal ďalšiu päťku v minciach. Len posledné tri dvojky a pár centov. Odišli z peňaženky všetky tri. Otázku „Máte mi vydať ?" som pri tejto príležitosti považoval za netaktnú a preto zostala nevypovedaná. Protistrana zbežne pozrela na zaplatenú čiastku a vložila do vrecka. Nádej peňaženky, že sa jej vráti jedno euro, tým nadobro spľasla. Vydavateľ možno z obavy, aby som si to nevysvetlil zle, neprepočitával. A ja som zas dupľom považoval za netaktné upozorniť na výdavok. Však peňaženka to prežije. Nie sú to prvé suchoty. V kníhkupectve by som možno tú knižku nekúpil, ale takto v priamom kontakte padlo iné rozhodnutie. Vydavateľa obchod potešil. Však má ešte v súvislosti s vydaním knihy nejakú sekeru u svojich priateľov. Potešený musel byť aj autor, lebo automaticky začal písať autogram. Alebo to iba považoval za prejav zdvorilosti? To je jedno. Bol to tretí autogram v živote a v ten deň. Ak za autogramy nepovažujem podpisy, čo sa ocitli v žiackej knižke, na vysvedčeniach a či štúdijnom indexe. Najmä v žiackej knižke jedno spojenie poznámky a podpisu triednej učiteľky má pre mňa mimoriadnu autogramovú hodnotu. V rozhovore pokračoval autor, ktorý doplnil to, čo nestihol vydavateľ. Aj že na knižke dlhšie pracoval, s jej vydaním váhal kvôli nákladom. Údajne ho vnučka povzbudila, aby ju vydal k svojmu jubileu. O tom, ako ho aj pracovníčky v SNK obdivovali, že bol schopný nájsť hľadané dokumenty. Aj to, že podľa posudzovateľov mal v texte uviesť odvolávky na zdroje. ( V knihe sú zdroje uvedené v zozname na jej konci. Tam sú v obrazovej prílohe aj kópie niektorých dokumentov.)
Pohovorili sme o všeličom. Pri rozchode som poznamenal , že ak sa mi knižka bude páčiť, tak napíšem o nej aj na blogu. Dôvodom pre napísanie tohto článku preto bola aj spomenutá poznámka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Text knihy je na 120 stranách. Na ďalších 44 stranách je obrazová príloha. Nejde o prvotinu. Autor v rozpätí rokov 2005 až 2008 vydal 3 tituly na tému poľovníckych príbehov. Už z predošlej časti časti článku vyplýva, že ide o monografiu o Štefanovi Závodníkovi a začrel ňou do historickej tématiky. Autor miestami konfrontuje minulosť zo súčasnosťou. Čitateľ sa dozvedá nielen o osobe Štefana Závodníka ako takej, ale aj o súvislostiach s dobou v ktorej žil a pôsobil a to počnúc katastrofálnymi potopami v roku 1812 a v roku 1813 práve v deň, kedy sa narodil. Tomu, kto už zabudol na slovenské povstanie v septembri 1848 a v roku 1849, alebo o ňom vôbec nevie, pootvára dvere. Ukazuje Štefana Závodníka nie len ako aktívneho memorandistu a neskôr matičiara, ale aj aktívneho účastníka slovenského povstania. Ako ľudovýchovného pracovníka počnúc bojom s negramotnosťou a alkoholizmom. Ako katolíckeho farára rozširujúceho sieť svätostánkov pre uľahčenie cirkevného života farníkov a sieť škôl, pre uľahčenie prístupu k základnému vzdelaniu. Súvislosti Štefana Závodníka s dobou podáva autor prostredníctvom popisu stykov s ľuďmi majúcimi viac alebo menej významnú úlohu v popisovanej histórii. Kniha pravdepodobne obsahuje epizódy, ktoré nie sú známe z práce „Slovenské národné povstanie roku 1848 - 1849" od Daniela Rapanta. 
 Kniha začrela do histórie. Snaha byť zujímavou ,akoby sa čiastočne stala kolískou legendy o osobe Štefana Závodníka. Na strane 44 autor uvádza „V máji 1848 bol vydaný zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu, ale netušili, že najnebezpečnejším zosnovateľom tejto revolúcie je práve Štefan Závodník." Alebo na strane 105 sa dočítame, že „Štefan Závodník navrhol, aby hlavné zásady Memoranda skonceptoval Štefan Marko Daxner". Kým prvý príklad sa dá akceptovať ako osobný názor autora, tak druhý príklad bez priamej odvolávky na hodnoverný zdroj, je skôr o legende. Na jednej strane to vyvoláva nedôveru, ale na druhej provokuje k hľadaniu pravdy. Neplatí to však o boji proti alkoholizmu a či negramotnosti a ďalšej osvetovej činnosti. To ako sa zdá, je spoľahlivo dokumentované. 
 V poradí ide o tretiu monografiu o Štefanovi Závodníkovi. Predchádzajú jej 20 stranová Vladimír Hohoš: „Štefan Záhradník z roku 1991" a 150 stranová Peter Brisuda: „Kultúrna a kazateľská činnosť Štefana Závodníka" z roku 2006. Nevydanie v poradí tretej monografie by preto neznamenalo ignorovanie jeho osoby. Napriek tomu je pravdou, že málokomu hovorí niečo meno Štefan Závodník. A už málokto vie, čím by ho mohol inšpirovať . Publikácia Albína Latku tým, že opustila vyslovene historický odborný štýl a miestami je písaná akoby o príbehoch zo života sa číta ľahšie. Jej prečítanie rozhodne nepatrí medzi stratu času.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Blížia sa martinské matičné oslavy. Tak ako v roku 1863 aj teraz sa v tejto súvislosti konajú najskôr evanjelické bohoslužby a po nich katolícka omša. Vtedy vraj na bohoslužbách boli aj katolíci a po ich skončení sa pohol sprievod z evanjelického kostola do katolíckeho. Tohto roku majú byť bohoslužby na pódiu pred kostolom, tak ako na memorandových slávnostiach. Snáď počasie vyjde. 
Domnievam, že autor a vydavateľ v jednej osobe, spisovateľ Albín Latko bude po omši pred kostolom opäť s taškou, ktorá nebude prázdna. A tí, ktorí by predovšetkým mali vedieť a nevedia, kto to bol Štefan Závodník, teda najmä katolícki veriaci - duchom národovci, nezaváhajú a budú na to pripravení.   

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 Nuž pre mňa boli tohtoročné oslavy memoranda aj o neočakávanom spoznaní Albína Latku, jeho knihy a prostredníctvom nej Štefana Závodníka. V článku som si dovolil použiť fotografie z knihy. V perexe je budatínsky zámok, s ktorým úzko súvisela aj časť života Štefana Závodníka.

Vladimír Giač

Vladimír Giač

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Vekovú hranicu, keď som mohol hovoriť, že už mám po mladosti a do dôchodku ďaleko, som už prekročil. Zoznam autorových rubrík:  O slovenčinePočítačeSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu