reklama

Faktická pripomienka na pána poslanca Fecka.

Keby som bol poslancom na predrečníka Martina Fecka by som reagoval faktickou poznámkou v ktorej by som sa pochvalne zmienil, že poukázal aj na históriu urbárov ľutujúc, že sa nezmienil aj o histórii komposesorátov. A to už z toho dôvodu, že z vlastníckeho pohľadu mali (majú) odlišnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Ing. Martin Fecko
Ing. Martin Fecko (zdroj: archív NRSR)

 Vlastníkom pozemkov komposesorátov bol samotný komposesorát a jednotliví členovia vlastnili  určité  podiely. Tak troch obdoba dnešných akciových spoločností a či podielových fondov.  Pri urbariátoch sú vlastníkmi jednotliví členovia ako spoluvlastníci na všetkých parcelách taktiež v určitých podieloch. Na rozdiel od bývalých pasienkových spoločenstiev, ktoré vlastnili jednotliví členovia, ale v neurčitých čiastkach.

Členovia sa na údržbe pasienkového spoločenstva podieľali v takom pomere, v akom sa podieľali na úžitku. Napríklad kto mal koľko kráv. Nevylučujem, že môžu byť aj také urbariáty, kde vlastníkom pozemkov je urbariát a nie jeho členovia, prípadne že aj takéto urbariáty v dnešnej dobe neprevažujú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Hlavne by som však čiastočne polemizoval s výrokom pána poslanca týkajúceho sa spoločne obhospodarovaných pozemkov. Citujem: „ Preto kvitujem, že v tomto zákone (reč ide o návrhu nového zákona o pozemkových spoločenstvách) sa hovorí aj o spoločenstve, ktoré je založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, takto to tlačili lesy aj doteraz, aby sa ľudia združovali a mohli sa združovať, žiaľ iba podľa zákona o združovaní občanov, iný zatiaľ právny predpis tam nebol“.  Nie je presné tvrdenie, že lesy tlačili, aby sa ľudia združovali. Príčina spočíva v zákone pojednávajúcom o podmienkach vydávania  lesných pozemkov ich vlastníkom a to, že lesné pozemky sa môžu vydávať len v hospodárskych celkoch. Zákon bol  platný už pred rokom 1995. Ak teda chceli vlastníci svoje pozemky málo rozmerné obhospodarovať, museli sa združiť. Buď podľa zákona o združovaní, ktorý spomína pán poslanec, alebo podľa Občianskeho zákonníka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predpokladám, že naše zoskupenie nebolo jediné, ktoré tak spravilo. Neskôr vstúpil to platnosti terajší zákon 183/1995 Z.z. , ktorý zároveň aj určil, že dovtedajšie združenia založené podľa iných zákonov, sa musia pretransformovať podľa neho. Tiež predpokladám, že sme neboli jediné združenie,  ktoré tak spravilo. Z dôvodovej správy k návrhu zákona sa dá usúdiť, v súčasnosti je asi veľa združení, ktoré jestvujú mimo zákona o pozemkových spoločenstvách. A pritom zákon nemuseli porušiť. Ak  totiž založili združenie až po tom ako vstúpil do platnosti zákon o pozemkových spoločenstvách,  povinnosť pretransformovať sa sa ich netýkala. Tú  mali len dovtedajšie združenia, ako som už uviedol. K podobnej situácii môže dôjsť aj podľa nového návrhu zákona. Aspoň som si v zákone nevšimol, že by to zamedzil. Doterajší zákon o pozemkových spoločenstvách pozná pojem spoločná nehnuteľnosť.  Vzhľadom na nejednoznačnú definíciu tento inštitút im neprekážal. Na vlastníctvo ich pozemkov nemal vplyv. Za prirodzené považovali aj nedeliteľnosť, ako záruku stability spoločenstva, čo je dôležité pri lesných spoločenstvách. Predsa ak spoločenstvo vyrúbe svojmu členovi horu, tak mu nemôže na druhý rok povedať, lúčime sa s tebou. Alebo ani ja nemôžem brať úžitky z ťažieb na ostatných pozemkoch, ale keď má dôjsť na môj, tak jednoducho povedať, už odchádzam. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo však spoločenstvu ako takému prekáža a týka sa to najmä jeho členov, je že aplikácia tohto zákona a právnych noriem nerešpektuje zvláštnosti spoločenstva obhospodarujúce pozemky svojich členov. Samotný zákon síce jednoznačne nestanovuje, že všetky doterajšie spoločenstvá s právnou subjektivitou sú podnikateľmi, ale postupom času sa prijal výklad, že sú podnikateľmi. A tento výklad bol po rokoch rozpačitosti prijatý aj v daňovom zákone. Svojou ekonomickou podstatou tento typ  spoločenstiev a obzvlášť to platí pre lesné spoločenstvá,  sa nemôžu automaticky pokladať za podnikateľské subjekty. Spoločenstvo ťaží drevnú hmotu patriacu vlastníkom, vysádza na pozemkoch sadenice a ošetruje ich, ale nie ako svoje.  Výdaje na ne rozpočitáva na všetkých členov podľa podielov.  Ak robí spoločenstvo len takúto činnosť, nedosahuje zisk. Nemá ako, lebo  všetky príjmy a výdaje rozdeľuje medzi členov. Medzi výdaje pochopiteľne patria aj administratívne výdaje na chod spoločenstva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dopad toho, že spoločenstvá s právnou subjektivitou sú považované za podnikateľov je pre nízkopríjmových členov diskriminujúci. A to v tom, že ak je daňovníkom spoločenstvo, nie je ním člen a preto si nemôže uplatniť navrátenie dane. Ak spoločenstvo nie je podnikateľom, teda netvorí zisk a všetko rozdeľuje medzi členov, daňovníkmi sú jednotliví členovia. A tí nízkopríjmoví by si mohli uplatniť vrátenie dane. Od roku 2012, musia všetky spoločenstvá s právnou subjektivitou účtovať v podvojnom účtovníctve podľa účtovného opatrenia pre podnikateľov. Vzhľadom na horeuvedené, by asi bolo potrebné účtovné opatrenie upraviť aj pre podmienky spoločného obhospodarovania. 

 Podnikateľský štatút prináša aj iné nepotrebné komplikácie. Napríklad, ak dostanem z hory nejaké drevo, hoci priam z môjho pozemku, tak zaň zaplatím spoločenstvu. Inak by som tých členov, ktorí si nebrali z hory drevo v takom množstve a cene ukrátil. Moju platbu ako príjem rozdelí spoločenstvo pochopiteľne pre koncoročnom vyúčtovaní rozdelí medzi všetkých členov. Ak zaplatím spoločenstvu bankovým prevodom, tak môže byť zanedbateľná komplikácia len v poplatku za bankový prevod. Ak to však chcem zaplatiť v hotovosti a spoločenstvo je považované za podnikateľa, musí mať registračnú pokladňu. Asi by sa pri prípadnej kontrole sa ťažko vysvetľovalo, že ide iba o predaj akoby.

Nuž vysvetľujte Ďurovi, Janovi a či Ferovi, ale zaplatiť choď do banky!  A porovnajte si to s tým, že ak by boli samostatní, išli by si na svoj pozemok vyťať sušinu a tým by to pre nich zhaslo. Žiadne odsúhlasovanie, že si môžu ísť do hory vyťať nejakú sušinu, žiadna platba.

 A na koniec jedna z mojich pripomienok k samotnému návrhu zákona. Na všetky spoločenstvá hľadí, akoby prekypovali financiami, platenými štatutármi a aspoň kanceláriou, ak už nie administratívnou budovou.

Zavádza zákon nový spôsob registrácie? Nuž nech ju spoločenstvá zaplatia. Treba dokumenty overovať? Nebudeme s tým predsa zaťažovať pracovníkov lesných úradu a žiadať od nich, aby to robili z titulu poplatku za registráciu. Aj notárom predsa treba dopriať notárske poplatky . 

Ďakujem za pozornosť.

 (Tak zvyknú páni poslanci ukončovať svoju reč.)

Vladimír Giač

Vladimír Giač

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Vekovú hranicu, keď som mohol hovoriť, že už mám po mladosti a do dôchodku ďaleko, som už prekročil. Zoznam autorových rubrík:  O slovenčinePočítačeSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu