Vladimír Giač
Posledný a či ostatný?
Tomu, kto je pravidelným poslucháčom jazykového okienka „Slovenčina na slovíčko“ určite neuniklo ani okienko o používaní slov posledný a či ostatný.
Vekovú hranicu, keď som mohol hovoriť, že už mám po mladosti a do dôchodku ďaleko, som už prekročil. Zoznam autorových rubrík: O slovenčine, Počítače, Súkromné, Nezaradené
Tomu, kto je pravidelným poslucháčom jazykového okienka „Slovenčina na slovíčko“ určite neuniklo ani okienko o používaní slov posledný a či ostatný.
Dostala sa mi do rúk a nielen do rúk ale aj do mojej knižnice kniha „Večný nepokoj po-etika", vydaná v roku 2011. Svojim spôsobom zdravica k 75 tinám Júliusa Vanoviča (11. apríla 2010). A s ňou aj spoznanie ďalšieho autora o starom Martine, teda o Martine, ako vyzeral takmer 100 rokov predtým, ako sme sa ja a či on narodili. Ako vyzeral Martin, ani tak zovňajškom ako svojím duchom. Hodno si ju prečítať každému, koho zaujímajú dejiny Slovákov. Môj článok však nie je o Martine ani o samotnej knihe ale o zjednocovaní sa na spisovnej slovenčine z trochu neobvyklého pohľadu.
Úvahy o ypsilone boli od počiatku spisovnej slovenčiny a zotrvávajú aj naďalej, prejavujúc sa s menšou alebo väčšou intenzitou. Mimo odborných kruhov sa len v malej miere hovorí o o ypsilone z jazykovedného hľadiska. Ján Findra sa v ostatnom čísle Slovenských národných novín zmieňuje o námietke z učiteľských kruhov. .
Neviem, či si ešte moji rovesníci pamätajú, čo sme sa učili o štúrovskej kodifikácii. Učili sme sa, že bola uzákonená spisovná slovenčina. Zákon v širšom slova zmysle. Avšak, ako to bolo a je so slovenčinou a jej právnym postavením?
Neviem, či úradovala šťastena, alebo k tomu došlo v dôsledku iných vplyvov, na strednej škole som sa dostal do skupiny, ktorá dostala do vienka angličtinu Prvým cudzím jazykom bola pochopiteľne ruština.
V svojom minulom článku som sa zveril so svojim „objavom" v Slovenských národných novinách. Konkrétne s článkom „Ypsilon naďalej zostáva s postrachom" od profesora Jána Findru. V tomto článku to zas bude niečo o mäkkom ľ.
Hovoriť o tom, že získavanie informácii z materiálov v tlačenej podobe má svoju výhodu pred elektronickými médiami je nosenie dreva do lesa. Podobná pravda platí aj opačne najmä, keď sa do hry dostáva internet. Z opatrnosti, ale aj z iných dôvodov som dlho odolával tomu, aby som si ho dal zaviesť. Jedným z dôvodov bola aj obava, že vysedávanie pred počítačom mi zaberie viac času ako je únosné. Druhým je asi dvojkilometrová vzdialenosť do Slovenskej národnej knižnice, kde sú aj poplatky za používanie internetu už zahrnuté v poplatku za preukaz čitateľa. A tak som sa nútil robiť potrebné (fyzický pohyb - na vlastných do knižnice) a až potom sa realizovať sedavo. Či už pri čítaní denníkov, odborných časopisov alebo pri internete.